Umelé osvetlenie

Pri umelom osvetlení sa navrhuje určiť ako záväzné parametre celková (odstupňovaná) osvetlenosť, osvetlenosť na pracovnom mieste, rovnomernosť osvetlenosti na pracovnom mieste, zábrana oslnenia.

Požiadavky na celkovú alebo odstupňovanú osvetlenosť sa v zmysle vyššie uvedeného určujú v závislosti na vlastnostiach denného osvetlenia. Navrhnuté sú tieto najnižšie hodnoty:

  1. priestory s dostatočným denným osvetlením 200 lx;
  2. priestory so združeným osvetlením 500lx;
  3. priestory bez denného svetla pre trvalý pobyt počas dňa;
  • ak sú preukázateľne splnené náhradné ochranné opatrenia 500 lx;
  • ak nie sú splnené náhradné opatrenia 750 lx.

Pre osvetlenosť na pracovnom mieste a jej rovnomernosť, ako aj hodnotenie oslnenia (priameho aj odrazom), sú požiadavky určené technickými normami.

Združené osvetlenie

Pri združenom osvetlení je rozhodujúce denné svetlo. Pri bočnom dennom osvetlení musí byť hodnota č.d.o. aspoň 0,5 %, pričom časť priestoru so združeným osvetlením musí nadväzovať na zónu s denným osvetlením. Aká veľká musí byť táto zóna, ešte nie je upresnené. Pri hornom alebo kombinovanom osvetlení musí byť priemerná hodnota č.d.o. aspoň 1,5 %.

Denné osvetlenie

Základným parametrom hodnoteným podľa hygienických predpisov by mal byť činiteľ dennej osvetlenosti (č.d.o.). Rozhodujúce je hygienické minimum, určené terajšou technickou normou, a to minimum č.d.o. 1,5 % na pracovnom mieste a pri hornom alebo kombinovanom dennom osvetlení aj priemer č.d.o. 3 %. Tieto hodnoty podľa doterajších znalostí zabezpečia dostatočné množstvo svetla na zabezpečenie biologického vplyvu svetla. Vyššie hodnoty č.d.o. nie sú nevyhnutné z hľadiska hygienického, pretože pri vyšších nárokoch na množstvo svetla je možné doplniť denné svetlo svetlom umelých zdrojov, pričom takéto osvetlenie sa nepovažuje za združené osvetlenie. Dôležitým ukazovateľom pri posudzovaní z hľadiska denného osvetlenia je aj zábrana nadmernej insolácie tak, aby sa vytvorili vhodné pracovné podmienky najmä pri pracoviskách s obrazovkami.

Slnko a denné svetlo v životnom prostredí

Dostupnosť slnečného žiarenia vo vnútornom prostredí budov.

Vytváranie a zaisťovanie účelového, zdravého, ekonomického a estetického prostredia miest, sídel a budov je základnou úlohou architektonickej tvorby. Cieľavedomé využívanie slnečného žiarenia vo vnútornom a vonkajšom životnom prostredí patrí k základným podmienkam pre kvalitu života.

Každá stavba je urbanistickým zásahom do krajiny. Výstavbou budov dochádza k obmedzeniu dostupnosti priameho slnečného žiarenia a osvetlenosti priestorov. To zákonite vedie aj k zmene teplotných pomerov v prostredí. Preto je žiadúce analyzovať podmienky príslušného územia, určiť možnosti využitia slnečného žiarenia  a na základe svetlotechnického posúdenia navrhnúť optimálnu orientáciu budovy vzhľadom k svetovým stranám, okolitej zástavbe a konfigurácie terénu.

Dostupnosť slnka a svetla vo vnútornom prostredí budov je závislá na množstve faktorov :

  • Urbanistické riešenie zástavby a krajiny
  • Konštrukčný systém a architektonické riešenie budovy
  • Obvodový plášť budovy
  • Dispozičné riešenie miestností

Tieto základné faktory súvisia s vlastnou funkciou budovy a primárneho využitia jednotlivých priestorov a z toho vyplívajúcej potreby denného svetla a priameho slnečného žiarenia.